img +421 905 871 436
img matej.ziak@snm.sk
img Andreja Kmeťa museum, Ul. Andreja Kmeťa 20 036 01 Martin, Slovakia
  • Follow us:
História
História výskumu

Prvé literárne zmienky o pošvatkách siahajú až do konca 16. storočia. Z roku 1592 je známa kresba od Hoefnagela, ktorý bez textu zverejnil perokresbu imága pošvatky pravdepodobne rodu Perlodes v publikácii “Európska fauna a flora”. Popísanie larvy pošvatky bolo prvýkrát v roku 1683 Muraltom. Zaradenie do radu Phryganea bolo až v 18. storočí navrhnuté Linneusom (1758). Tento rad dnes už patrí do radu potočníkov. Na začiatku boli pošvatky radené do spoločného radu s potočníkmi a vodnárkami. Až v roku 1839 Burmeister navrhol ich samostatné oddelenie do radu. Pictet (1841) v monografii prináša prvý prehľad o pošvatkách.

Prvá kresba pošvatky od Hoefnagela z roku 1592 z publikácie “Európska fauna a flóra”. Ide pravdepodobne o rod Perlodes.

Prvé popísanie larvy pošvatky. Išlo o rod Perla (Muralto 1683).

Slovensko

Prvý priekopník plecopterológie na Slovensku bol Mocsáry (1877, 1878), ktorý skúmal Zemplín a Liptov. Neskôr spracoval (Mocsáry, 1918) svoje poznatky vo faune pošvatiek Uhorska. V 20. storočí sa ekológii pošvatiek venovali predovšetkým Hynes (1941, 1976), Brinck (1949), Kamler (1965), Bérthelémy (1966), Lillehammer (1974, 1975), Krno (1984, 1996). Winkler (1957), Sládeček (1981) a Graaf a kol. (1994) sa zamerali na vzťahy pošvatiek k organickému znečisteniu vôd. Rozšíreniu pošvatiek na Slovensku sa venovali Winkler (1957), Raušer (1964) a Krno (1997, 1998, 2000). Výskumom pošvatiek Tatier sa zaoberal Klapálek (1905) a uhorskí entomológovia združení okolo Trenčianskeho múzea (Pazsicki, 1914, Pongrácz, 1913, 1914, Fekete, 1925), ktorí zozbierali cenný materiál nížinných druhov pošvatiek (väčšinou už v súčastnosti vyhynutých) z rieky Váh. Český entomológovia po vzniku Československej republiky silne ovplyvnili plekopterologický výskum. Pošvatkám Tatier sa venovali Schoenemund (1930), Balthasar (1936, 1938), Mayer (1939), Hrabě (1942) a Západným Tatrám Deván (1985). Slovenským Krasom, Dunajom a povodiu rieky Rajec sa zaoberal Mayer (1939). Rozšíreniu pošvatiek v povodí Hornádu a Hnilca sa venovali Bílý a kol. (1952). Hron preskúmal Dudich (1958). Výskytom nových druhov na Slovensku sa zaoberal Gulička (1955). Za najvýznamnejšiu štúdiu pošvatiek Slovenska je pokladaná monografia Winklera (1957). Najväčším plekopterológom Slovenska bol rodák z Moravy, Raušer. Ten sa vo svojich prácach (Raušer 1957, 1962) venoval spracovaniu pošvatiek Dunaja a tiež aj rozšírením nových a vzácnych druhov pošvatiek na Slovensku (Raušer 1956, 1963, 1964, 1965). Výskum pošvatiek v povodí rieky Oravy uskutočnil Obr (1955, 1956, 1963, 1972). Malú Fatru skúmal Bastl a kol. (1992). Za zmienku stojí aj výskum slovenských pošvatiek švajčiarskym plekopterológom Aubertom (1966).

Intenzívny výskum rozšírenia a ekológie pošvatiek na Slovensku prebieha s menšími prestávkami od polovice 20. storočia. V súčasnosti najväčšiu pozornosť pošvatkám Slovenska venuje Krno, ktorý sa, okrem iného, zaoberal vo svojich prácach ekologickými faktormi (1996) a ich vplyvu na distribúciu pošvatiek (1997), zoogeografiou (1997, 2003), prirodzeným výskytom pošvatiek Slovenska (2000), autekológiou a morfológiou rodu Nemouridae (2004), analýzou štruktúry pramenísk CHKO Veľká Fatra, horských a podhorských tokov povodia Bodrogu (2002), pošvatkami Poľany (2000c) a zákonitosťami distribúcie. Aj napriek tomuto faktu však jestvuje ešte mnoho nejasností a neobjasnených otázok v oblasti distribúcie a autekológie jedincov tohto výnimočného radu hmyzu.


References:

AUBERT, J., 1966. Notes sur quelques Plécoptéres du Muséum d´Histoire Naturelle de Budapest. Ann. Hist. Mus. Nat. Hung., 26: 85-88.

BALTHASAR, V., 1936. Limnologické výskumy v slovenských vodách. – Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislave

BALTHASAR, V., 1938. Další příspěvek k entomologickému výskumu Slovenska. Listy, Brno, 1: 121-128.

BASTL, I., NAGY, Š., MESZÁROŠ, J., KRNOVÁ, M., 1992. Zoobentos, ichtyofauna a helmintofauna rýb tokov NP Malá Fatra a návrh opatrení na ochranu hydrofauny. Ochrana prírody (Liptovský Mikuláš), 1:117 – 169.

BERTHÉLEMY, C.   1966.  Recherches  écologiques   et   biogéographi- ques    sur  les   plécoptères    et    coléoptères    d’eau   courante    {Hvdraena    et   Elminthidae)  des  Pyrénées.   Annls   LimnoL,    2 :  227-458.

BÍLÝ, J., HANUŠKA, L.,WINKLER, O., 1952: Hydrobiológia Hnilca a Hornádu, SAV, s.184 .

BRINCK, P. 1949. Studies on Swedish stoneflies (Plecoptera): Opuscula Entomologica, Supplementum (Opusc. Entomol. Suppl.) 11:1-250.

DEVÁN, P., 1984. Ephemeroptera des Flusses Belá. Pr. Lab. Ryb. Hydrobiol., 4: 119-158.

DUDICH, E., 1958. Die Grundlagen der Fauna eines Karpaten Flusses. Acta Zool. 3: 179-201.

FEKETE, G., 1925. Adatok Trencsén vármegye Neuroptera és Trichoptera-faunájá-hoz. – Magyar Rovartani Tarsaság Kozlemények, Budapest: 71-83.

GRAF, W., GRASSER,U., WEINZIELR, A., 1995. Plecoptera (Steigenfliegen). In:  MOOG, O. (ed.), Fauna Aquatica Austriaca, Lieferung, Wasserwirtschaftskataster, Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Wien.

GULIČKA, J., 1955. Isoperla tripartita Illies, nový druh pošvatky pre Československo. Biológia, Bratislava, 10: 628-631.

HRABĚ, S., 1942. O bentické zvířeně jezer ve Vysokých Tatrách. – Physiographica Slovaca, Bratislava, 1: 124-177.

HYNES, H. B. N. 1941. The taxonomy and ecology of the nymphs of British Plecoptera with notes on the adults and eggs. Trans. R. Ent. Soc. Lond. 91: 459–557.

HYNES, H. B. N., 1976. Tasmanian antarctoperlaria plecoptera. Australian Journal of Zoology 24(1): 115-143.

KAMLER, E. 1965. Thermal conditions in mountain waters and their influence on the distribution of  Plecoptera and Ephemeroptera larvae.  Ekologia Polska, 20 : 1-38.

KLAPÁLEK, F., 1905. Conspectus Plecopterorum Bohemiae. Čas. české spol. ent. Prag, 2:27-32.

KRNO,  I., 1984. Plecoptera des  Einzugsgebietes des Flusses Belá,  p.  159-191.  In:  ERTL,  M.(ed.),  Limnologie  des Flusses Belá. – Práce Laboratória rybárstva a hydrobiológie, 4, 334 pp.

KRNO , I., 1996. Ecological factors influence on stoneflies (Plecoptera) distribution in  various  river basin of the Slovenský Kras (Slovak Karst) mountain range biosphere  reserve.  Ekológia, Bratislava, 15: 261-281.

KRNO, I., 1997. Zoogegraphical distribution of stoneflies (Plecoptera) of Slovakia.  Biologia, Bratislava, 52: 221-225.

KRNO I., 1997. Production and distribution of stoneflies (Plecoptera) of Slovakia. Ephmeroptera and plecoptera: Biology-Ecology-Systematics,  199-204.

KRNO, I., 1998. The influence of abiotic and biotic factors on the secondary stonefly production in acidified source area. Biologia, Bratislava, 53: 195-204.

KRNO, I., 2000. Rozšírenie pošvatiek (Plecoptera) na Slovensku. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti, 18: 39-54.

KRNO, I., 2002.Pošvatky (Plecoptera) pramenísk a horskích a podhorských tokov povodia Bodrogu. Acta Fac. Eco., Zvolen, 9: 69-80.

KRNO, I., 2003: Distribution patterns and habitats of stoneflies in Slovakia. E. Gaino (Ed.). Research Update on Ephemeroptera & Plecoptera. University of Perugia, Perugia, Italy. 349 – 356.

KRNO, I., 2004. Nemouridae (Plecoptera) of Slovakia: autecology and distribution, morphology of nymphs. Entomological Problems, 34 (1-2): 125-138.

LILLENHAMMER, A., 1974. Norwegian stoneflies. II. Distribution and relationship to the enviroment.  Norsk. ent. Tidsskr., Oslo, 21: 195-250.

LILLENHAMMER, A., 1975. Norwegian stoneflies. III. Fild studies on ecological factors influencing distribution.  Norw. J. Ent., Oslo, 22: 71-80.

MAYER, K., 1939. Entomologické poznámky z okolí Rájce. Sborník Přírodověd. klubu v Třebíči, Trebíč, 3: 21-25.

MOCSÁRY, S., 1877:Adatok Zemplén-és Ung Megzék Faunájához. – M.T. Akad. math. term. tud. Kozlem. 14: 131-185.

MOCSÁRY, S., 1878.  Adatok Zólyom és Liptó Megzék Faunájához. – M.T. Akad. math. term. tud. Kozlem., 15: 223-263.

MOCSÁRY, S. 1918. Pseudo-Neuroptera. Fauna Regni Hungariae, Budapest, 3: 23-32.

OBR, S., 1956. Hydrobiologický výskum zvířeny povodí Oravy s ohledem na čistotu vody. Práce Brněnské základny ČSAV, Praha, 28: 377-445.

OBR, S., 1963. Hydrobiologický výskum zvířeny povodí Oravy s ohledem na čistotu vody. Folia sci. nat. UJEP Brunensis, 4:1-146.

OBR, S., 1972. Die hydrobiologische erforschung der fauna im einzugsgebiet der Orava und deren entwicklung in hinblick auf wassergüte und auswikungen des neuen stausees. Fol. Fac. Scient. Nat. Univ. Purkynianae Brunensis, 13:1-101.

PAZSICKI, J., 1914. Adatok Trencsén vármegye recészárnyu rovarainak faunájahoz. Ordo: Pseudoneuroptera. A Trencsénvármegyei Muzeum-egyevesulet értesitoje, Trenčín, 76-83.

PONGRÁCZ, S., 1913. Újabb adatok Magyarország Neuroptera-faunájához.- Rovartani Lapok, Budapest, 20: 175-186.

PONGRÁCZ, S., 1914. Magzarország Neuropterioidák. Rovartani Lapok, Budapest, 20: 175-186.

RAUŠER, J., 1956.  Zur kenntnis der tschechoslowakischen Protonemura- larven. Acta Acad. Sci. Czechoslov. Basis Brunensis, 28: 449-496.

RAUŠER, J., 1957. K poznání dunajských pošvatek (Plecoptera). Zool. listy, 6:257-282.

RAUŠER, J., 1962. Zur Verbreitungsgeschichte einer Insektengruppe (Plecoptera) in Europa. Práce Brnen. Základny Českoslov. Akad.Věd., 34: 281-383.

RAUŠER, J., 1963. Contribution a la connaissance des larves du genere Amphinemura de la Tchéchoslovaquie (Plecoptera). Acta Soc. Ent. Čechoslov., 60: 32-54.

RAUŠER, J.,1964. Verbreitungsgeschichte der tschechoslowakischen Plecopteren – assoziationen. Gewäss. Abwäss. Düsseldorf,  34/35: 115-129.

RAUŠER, J., 1965. Plécoptéres nouveaux de la Tchéchoslovaquie. Mitt. Schweiz. ent. Ges., Lausanne, 37:157-163.

SCHOENEMUND, E., 1930. Pseudoneuropteren der Hohen Tatra. Ent. Zeitung, Wien, 47: 155-157.

SLÁDEČEK, V., 1981. Biologický rozbor  povrchové vody.  Úřad pro mìření a normalizaci, Praha: 154 pp.

WINKLER, O., 1957. Plecoptera Slovenska.  Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.

Citing:

ŽIAK, M. (2016). Plecoptera Slovaca.https://www.plecopteraslovaca.eu/zoznam-druhov/Accessed on current date.