Chloroperlidae sú drobné útle formy pošvatiek so žltozeleným sfarbením. Tmavšie sfarbenie je len na okraji pronota, na niektorých abdominálnych tergitoch a pri niektorých druhoch aj na hlave. Na mesonotre a metanote je tmavá kresba, ktorá je druhovo špecifická. Výrazným znakom čeľade je nápadný nepomer medzi rozmermi predposledného a posledného článku maxillárneho hmatadla (posledný článok je oproti predposlednému nepatrný). Tento znak je aj pri larvách. Predohruď je oválna, modifikácia pálp ústnych orgánov. Cerky sú dlhé, viac článkové. V zadných krídlach je len slabo vyvinutá análna oblasť. U samcov 9. sternit nesie subgenitálnu platničku, na 10. tergite v mediáne vyčnieva silne chitinisovaný, čierny hákový výbežok. Ductus ejaculatorius je značne veľký. Imága sa živia peľom ihličia. U podčeľade Paraperlinae je primitívna žilnatina, komplexný epiprokt, vyvinuté bubnovacie zariadenie. Chloroperlinae majú úzky terminálny maxilárny palpus, redukovanú žilnatinu, bez stridulačného orgánu, skrátený epiprokt. Larvy sú útle, ohybné, valcovitého prierezu. Krídlové pošvy tvoria vzadu takmer neprerušený kruh. Sfarbenie je väčšinou hnedé. Veľkosť lariev výnimočne cez 10 mm.

rod Chloroperla NEWMAN, 1836

• Chloroperla kisi ZWICK, 1967
• Chloroperla tripunctata (SCOPOLI, 1763)

rod Siphonoperla ZWICK, 1967

• Siphonoperla neglecta (ROSTOCK, 1881)
• Siphonoperla taurica (PICTET, 1841)
• Siphonoperla torrentium torrentium (PICTET, 1841)
• Siphonoperla torrentium transylvanica (Kis, 1963)

rod Xantoperla ZWICK, 1967

• Xantoperla apicalis (NEWMAN, 1836)

rod Isoptena ENDERLEIN, 1909

• Isoptena serricornis (PICTET, 1881)

Refereces:

WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.
KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.

Citing:

ŽIAK, M. 2016. Taeniopterygidae. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/taeniopterygidae/Accessed on current date.